Podľa údajov sčítania obyvateľov v roku 2011 sa počet Maďarov žijúcich na Slovensku značne znížil. Za ostatných dvadsať rokov ich ubudlo 110 tisíc. Kým v roku 1961 tvorili Maďari 12,4 percenta z celkového počtu obyvateľov Slovenska, k dnešnému dňu tento pomer klesol na 8,5 percenta. Okrem toho je značné aj hospodárske zaostávanie južných regiónov, ktoré obýva zväčša obyvateľstvo maďarskej národnosti. Štátna dotačná politika, počet zahraničných investícií a stav infraštruktúry cestných komunikácií ďaleko zaostáva za celoštátnym priemerom. Z desiatich okresov južného Slovenska s najvyššou mierou nezamestnanosti sa 6-7 nachádza na juhu Slovenska. Vzhľadom na tieto skutočnosti je podľa nášho názoru potrebné, aby Slovenská republika prijala takú komplexnú finančnú a inštitucionálnu reformu menšinovej politiky a štátnej správy, ktorá umožní zachovanie maďarskej komunity na Slovensku, a zabezpečí hospodársky rozvoj južného Slovenska.
Strana maďarskej komunity vychádzajúc z koncepcií svojich právnych predchodcov, s ohľadom na iniciatívy občianskych združení a aktivistov, čerpajúc z modelov fungujúcich v západnej Európe a opierajúc sa o Plán Gábora Barossa týmto predkladá na verejnú diskusiu svoj dokument „Inštitucionálne podmienky zachovania a rozvoja maďarskej komunity na Slovensku a hospodárskeho rozvoja južného Slovenska“. Materiál pozostáva z dvoch častí. Prvá časť poskytuje odpoveď na otázku: „PREČO?“. Obsahuje podrobnú analýzu našej situácie, ako aj odkazy na fungujúce príklady v západnej Európe. V druhej časti odpovedáme na otázku: „AKO?“. Navrhujeme prijať Národnou radou SR zákon umožňujúci na Slovensku vznik personálnych menšinových samospráv v obciach, v ktorých pomer národnostnej komunity nedosahuje 50 percent. Tieto menšinové samosprávy by disponovali kompetenciami v oblasti menšinového vzdelávania, kultúry a používania jazyka menšín v úradnom styku. Okrem toho – takisto na základe zákona – v obciach, v ktorých pomer národnostnej komunity prevyšuje 50 percent, by vznikli regióny so špeciálnym právnym postavením, ktoré by okrem kompetencií v oblasti vzdelávania, kultúry a používania jazyka menšín disponovali aj širokým spektrom právomocí v oblasti rozvoja regiónu.
Náš návrh je v prípade oboch inštitúcií založený na zásade dobrovoľnosti. Predpokladáme totiž, že ak Národná rada SR svojím rozhodnutím vznik týchto inštitúcií umožní, obce sa k nemu budú pripájať hromadne.
Celkový počet obyvateľov obcí, v ktorých pomer Maďarov presahuje 50 percent, je 495 312. Z toho 344 529 (69,5 percenta) obyvateľov je maďarskej národnosti, počet Slovákov v týchto obciach je 114 512 (23,12 percenta). Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhujeme v našom dokumente taký rozhodovací proces v rámci regionálnej samosprávy so špeciálnym právnym postavením, aby v otázkach vzdelávania, kultúry a používania jazykov nebolo možné prehlasovať ani jednu z tu žijúcich národnostných komunít – ani slovenskú, ani maďarskú. Naším prvoradým cieľom je totiž, aby navrhovaný región bol domovom každého z jeho obyvateľov.
Keďže SMK už viackrát deklarovala, že rešpektuje územnú celistvosť Slovenskej republiky, veríme, že sa náš návrh stretne s konštruktívnou diskusiou založenou na údajoch sčítania obyvateľov a hospodárskych ukazovateľov, a nevyvolá demagogické a populistické osočovanie. Predsedníctvo SMK 28. novembra 2014 jednohlasne schválilo (nikto nehlasoval proti a nikto sa hlasovania nezdržal) približne 70 stranový návrh, ktorý predkladáme na verejnú diskusiu.
József Berényi, predseda SMK
Péter Őry, podpredseda SMK pre samosprávu
---
Váš názor do verejnej diskusie čakáme na: koncepcio@mkp.sk
