Prevrat v roku 1989 dostal pomenovanie „nežná revolúcia” zaslúžene, veď prebehol bez obetí na ľudských životoch, rýchlo a pomerne jednoducho. O to ťažším sa javilo vytvorenie nového režimu: bol to komplikovaný boj plný protirečení. Trvá už dvadsaťsedem rokov, je to stále sa meniaci, kolísavý proces.
Novembrová revolúcia však má ten nepopierateľný prínos, že priniesla slobodu. Sloboda však sama osebe neznamená veľa, musia ju formovať okolnosti v spoločnosti a určujú ju tvorcovia a užívatelia slobody, čiže ľudia. To značí, že kvalita slobody závisí od nás všetkých.
O slobode môžeme v skutočnosti hovoriť iba vtedy, keď dosiahneme zmiernenie spoločenských a sociálnych rozdielov. Ústava síce hovorí v súvislosti s občanmi krajiny o rovnosti, ale v reálnom živote sú medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami obrovské odchylnosti. Sociálne nožnice sa naďalej otvárajú, a to je alarmujúce.
Právny stav menšín je na tom podobne. Nemôžeme hovoriť o slobode a demokracii, keď sa v praxi neuplatňujú naše základné práva a kompetentné orgány nejavia záujem o dodržanie týchto práv a o nápravu nedostatkov.
Kým sa tieto fakty neuvedomujú v spoločnosti, nemôžeme hovoriť, že sme vydobyli slobodu, že žijeme v demokratickom právnom štáte. Získanie práv nie je samoúčelné. Boj za lepšie, spravodlivejšie a prijateľnejšie bytie je vskutku prostriedkom pre získanie slobody a demokratických princípov.
József Menyhárt,
predseda SMK
Bratislava 17. novembra 2016
