Volebný program

Slávnostné predstavenie volebného programu Maďarskej komunitnej spolupatričnosti sa uskutočnilo dňa 8. januára 2020 v Komárne.

 

Regionálny rozvoj

Nech sa naše regióny oživia!

Pred tridsiatimi rokmi, v čase zmeny režimu alebo dokonca v roku vzniku Slovenskej republiky, južné boli najbohatšími regiónmi krajiny po Bratislave. Ľudia pracovali v zamestnaní a aj na záhrade alebo vo vinohradoch, preto ich ekonomická situácia bola relatívne lepšia ako v ostatných regiónoch. V historickom meradle veľmi krátka doba, iba 20 rokov stačilo k tomu, aby sa táto situácia zásadne zmenila. Na to zmenu našej relatívne priaznivej pozície, vďaka reforme verejnej správy, ktorá znevýhodňovala naše regióny, a vďaka postoja niektorých vlád k investíciám a k tvorbe pracovných miest v našich regiónoch. Našu komunitu, naše regióny, našu rodnú zem nemožno považovať za víťazov obdobia od zmeny režimu.

Tento trend, náš regionálny úpadok – s výnimkou Žitného Ostrova a okresov Galanta a Senec, ktoré sa rozvíjajú vďaka blízkosti hlavného mesta – musíme obrátiť. V prvej fáze sa musí postupne zastaviť úpadok, potom sa naše regióny, naša rodná zem sa musia postaviť na rozvojovú dráhu. Musíme si nájsť politické partnerstvá, pomocou ktorých môžeme dosiahnuť tieto ciele. Budeme potrebovať kompetentných a ambicióznych odborníkov. Ide o budúcnosť našej komunity, našej rodnej zeme! Po desiatich rokoch je najvyšší čas na skutočné, efektívne zastupovanie našich záujmov!

 

Verejná správa

Verejná správa založená na prirodzených regiónoch, centrálna, jednoduchá štátna správa vyhovujúca potrebám občanov!

Verejná správa je základom fungovania štátu.. Správne fungujúci systém presadzuje záujmy občanov cez efektívnu, transparentnú a stabilnú verejnú správu. Na Slovensku práva a povinnosti štátnych inštitúcií a miestnych samospráv často nie sú v súlade. Už dlhé roky vidíme len zastavenú fiškálnu decentralizáciu a ignorovanie prirodzených hraníc regiónov v regionálnej samospráve. Miestne samosprávy sú podfinancované a zákonodarstvo nedokáže účinne pomáhať v riešení problémov obcí. Z uvedených dôvodov Strana maďarskej komunity, Maďarské fórum a Maďarská komunitná spolupatričnosť požadujú transparentný, pre všetkých ľahko prístupný systém vo verejnej správe.

Naším cieľom je sprehľadniť kompetencie orgánov štátnej správy a miestnej samosprávy a zabezpečiť financovanie dele-govaných úloh a právomocí.. Našou zásadou je, že štát musí poskytovať primerané zdroje na plnenie úloh v pôsobnosti samospráv.. Rozdeľovanie štátnych príjmov do krajských a miestnych samospráv musí byť zabezpečené na základe zásad rovnosti a rovnocennosti, tj. regióny a obce nesmú byť diskriminované kvôli veľkosti alebo geografickej polohy.

 

Zdravotníctvo

Vývoj zdravotnej starostlivosti má obrovský sociálny a ekonomický význam, je to ústredný problém v každodennom živote ľudí. Výdavky na zdravotnú starostlivosť na Slovensku sa neustále zvyšujú, tento pozitívny trend sa však neprejavuje v kvalite a efektívnosti služieb. V medzinárodnom porovnaní náš systém dosahuje podpriemerné ukazovatele. Namiesto systematických zmien vidíme ad hoc riešenie problémov a krátkodobé populistické opatrenia.. Najväčšie príležitosti na zlepšenie spočívajú v zmene spôsobu fungovania nemocníc a zdravotných pois-ťovní, v realokácii zdrojov a v znížení spotreby liekov. Posledné roky ukázali, že niektorí ľudia bez akýchkoľvek problémov a obmedzení zneužívajú skorumpovaný systém a pripravujú občanov o významné zdroje, ktoré by mali slúžiť na zlepšenie zdravotnej starostlivosti.

Kľúčovou úlohou je aj kontrola a koordinácia zdravot-ných poisťovní. V súčasnosti je celý systém netransparentný, a preto sa v ňom strácajú obrovské finančné zdroje. Zdravotné poisťovne preplácajú rozdielne sumy za rovnakú službu, platby nezohľadňujú objektívne náklady, ale sú založené výlučne na dohodách poisťovní a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Na Slovensku sa množstvo spotrebovaných liekov a zdravotníckych pomôcok každoročne zvyšuje a nominálna spotreba liekov na obyvateľa je mimoriadne vysoká aj v medzinárodnom porovnaní. Podiel užívania liekov na celkových výdavkoch na zdravotníctvo je nad priemerom OECD.. Zavádzanie systému eHealth prebieha už roky. Pravdepodobne už nikto presne nevie, koľko peňazí sa na to minulo, a spustenie a sprevádzkovanie systému sú stále otázne.. Zastavenie negatívneho trendu si vyžaduje lepšie a transparentnejšie systémy, riešenie kritických problé-mov a zvýšenie efektívnosti. Systém je zrelý na zmenu.

 

Sociálna politika

Rodina je v centre našej sociálnej politiky.

Rodina je v centre našej sociálnej politiky.. Odkladanie založenia rodín do vyššieho veku, rastúci počet rodín s jedným dieťaťom a vysoký počet rozvodov signalizujú urgentnú potrebu reforiem systému podpory rodín.

 

Hospodárstvo

Hospodárska politika ktorá podporuje podnikanie a vytváranie pracovných miest a vytvára také podmienky, aby sa oplatilo pracovať a tvoriť hodnoty, aby podniky ako aj celá krajina obstáli v konkurenčnom boji.
Flexibilný trh práce s mnohými formami zamestnania, aby si každí mohol nájsť prácu, ktorá mu najviac vyhovuje.

Slovensko bolo nedávno vedúcou reformnou krajinou v regióne, najrýchlejšie rastúcou modelovou krajinou, ktorá si zaslúžila názov „Tatranský tiger“. Za vlády Roberta Fica sa však situácia zmenila. Hospodársky rast a približovanie sa priemeru EÚ sa spomalili, Slovensko výrazne prepadlo v rôznych svetových rebríčkoch ekonomickej slobody, konkurencieschopnosti a kvality podnikateľského prostredia, schopnosť krajiny získavať kapitál klesá a zdá sa, že sme uväznení v tzv. pasci stredného príjmu. Ficove vlády zvýšili daňové a odvodové zaťaženie podnikateľov a práce, zaviedli nové dane a administratívne povinnosti.

Následné zníženie daní to nedokázalo vyrovnať, a situácia sa zhoršuje v dôsledku nezodpovedných, demagogických a populistických opatrení. Naše vyhliadky kazí masívna systémová korupcia a vzájomná prepojenosť politiky a organizovaného podsvetia. Prišiel čas rozhýbať stojacu vodu! Slovensko potrebuje reformy, krajina sa musí potriasť a nabrať druhý dych! Už sme spotrebovali hospodárske výsledky minulých pravicových reforiem, ako aj väčšinu peňazí z fondov EÚ. Bez zmeny dôjde len k ďalšej stagnácii a poklesu, ktoré všetci pocítime cez zníženie životnej úrovne.

 

Financie

Sme presvedčení, že štát môže pomáhať vytvoriť podmienky pre to, aby každý mohol žiť dôstojný život vo svojom regióne. Je to rovnako záujem Maďarov, Slovákov, Rómov, Rusínov a iných národností, ktoré na Slovensku spolu žijú. Zvyšovanie životnej úrovne a miezd je možné dosiahnuť iba prostredníctvom vyššej produktivity a vyššej pridanej hodnoty. Vo svetovom meradle je slovenská ekonomika malá a otvorená, pritom z dôvodu členstva v eurozóne štát má len obmedzené možnosti na dosiahnutie finančnej rovnováhy. Preto by sa mal zameriavať predovšetkým na svoju vlastnú efektívnosť a účinnosť štátom poskytovaných služieb. Digitalizácia sama o sebe nie je riešením na všetko. Výdavky štátu na vlastné fungovanie v posledných rokoch neustále rastú a digitalizácia nezvýšila produktivitu do takej miery, aby vyvážila zvyšovanie výdavkov, preto nás čaká ešte veľa práce aj vo verejnej správe. Sme presvedčení, že efektívne miestne samosprávy môžu tiež prispieť k úspechu regiónov, preto v určitých oblastiach je potrebné delegovanie ďalších štátnych právomocí a úloh samosprávam.

Riešenia uvedené v našom finančnom programe slúžia na dva účely:

• Musíme nájsť vnútorné hnacie sily, ktoré zaručia hospodársky rast v našom regióne aj za podmienok prebiehajúcich zásadných zmien európskeho priemyslu a finančnej politiky. Takouto hnacou silou sú predovšetkým malé a stredné podniky.
• Znížiť regionálne rozdiely pri zachovaní udržateľného hospodárskeho rastu

Náš finančný program je rozdelený do troch hlavných oblastí:

• Zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov v južných okresoch Slovenska
• Štíhly, ale silný štát
• Priaznivé podnikateľské prostredie pre malé a stredné podniky

 

Školstvo

Nedostatok peňazí možno definovať ako zásadný problém verejného školstva na Slovensku. Jednoznačne to signalizujú mzdy pedagógov ako aj nízke rozpočty škôl. Tento stav sťažuje odborný rozvoj inštitúcií a zlepšovanie ich vecného vybavenia, pričom neustále sa zvyšuje počet pedagógov opúšťajúcich svoje povolanie. Stále prevládajú očakávania lexikálnych vedomostí, vychádzajúc najmä z požiadaviek na maturitných skúškach. V odbornom vzdelávaní duálne vzdelávanie nesplnilo očakávania. Programy pre rozvoj zaostalých regiónov a podpory znevýhodnených rodín a ich detí tiež neprinášajú očakávané výsledky. V rámci tohto systému je situácia škôl s vyučovacím jazykom maďarským (VJM) je stále horšia.

Z dôvodu nízkeho počtu žiakov mnohé vzdelávacie inštitúcie majú problémy s bežným financovaním. Metodika výučby slovenského jazyka nezodpovedá potrebám detí s iným materinským jazykom, história našej národnej komunity sa nevyučuje pri výučbe dejepisu, a v učebniciach, pedagogických výskumoch a teoretických pedagogických úlohách sa neprejavujú špeciálne potreby menšín. Jednou z hlavných nevýhod vzdelávania pedagógov je nízke spoločenské postavenie učiteľského povolania – nie vždy tí najlepší uchádzači si zvolia toto povolanie. Zároveň je viditeľné, že mladí učitelia často nie sú dostatočne pripravení z odborného a ľudského hľadiska.

 

Kultúra

Chceme stabilné financovanie, interregionálnu spoluprácu, chceme kultúrnu politiku,
ktorá podporuje inštitúcie a vychováva uvedomelú, aktívnu mládež

Spoločné zažívanie kultúry vytvára medzi ľuďmi mimoriadne dôležité spoločenské väzby. Spoločná kultúra je kľúčom k spoločnej budúcnosti, niečo ako malta medzi tehlami: drží celú budovu pohromade. Pre národnostné menšiny je táto úloha kultúry ešte dôležitejšia. Generácie Maďarov na Slovensku zasvätili svoj život odovzdávaniu našich tradícií, našej literatúry, nášho materinského jazyka, našich piesní a našich tancov ako aj ochrane nášho budovaného dedičstva. Chceme podporiť ich prácu so silným parlamentným zastúpením, zabezpečením stabilného financovania a slobodným používaním našich národných symbolov dosiahnuť to, čo by malo byť samozrejmosťou: aby sme sa cítili na svojej rodnej zemi ako doma.

Základnou prioritou Maďarskej komunitnej spolupatričnosti je zabezpečenie predvídateľných finančných základov pre kultúrne inštitúcie a zapojenie mladých ľudí do tvorby a organizovania kultúry, a tým vytvárať perspektívu, príležitosti, živobytie a súdržnú komunitu.

 

Menšinové práva

Slovensko je multietnickou krajinou, ale počet a podiel obyvateľov patriacich k národnostným menšinám neustále klesá. Štát musí poskytovať ochranu národnostným menšinám prostredníctvom menšinových práv, ale ako aj drastický pokles počtu Maďarov za posledných tridsať rokov ukazuje, tie nie sú zabezpečenéna potrebnej úrovni. Rozširovanie menšinových práv za posledných tridsať rokov bolo spôsobené dvoma dôvodmi: jedným je členstvo maďarských politikov vo vláde a druhým je vonkajší tlak spôsobený prístupovým procesom. Dokončením euroatlantickej integrácie Slovenska tento druhý dôvod zanikol a v medzinárodnom prostredí v oblasti ľudských práv sa pozornosť sústredila namiesto práv národných menšín na iné typy menšinových práv. Problémy menšín boli v domácej politike za posledných desať rokov marginalizované a nenastali žiadne systémové zmeny.

Naším cieľom je dosiahnuť systémové zmeny pri zachovaní a ďalšom zveľaďovaní dobrých maďarsko-slovenských vzťahov medzi našimi štátmi a národmi. Keďže rozšírenie práv menšín je v mnohých prípadoch medzisektorové, niektoré z navrhovaných zmien ovplyvňujú viac oblastí (kultúra, vzdelávanie, infraštruktúra, samospráva).

 

Obnovenie právneho štátu a boj proti korupcii

Za posledných 14 rokov skoro 12 rokov boli pri moci vlády Roberta Fica a ostali po nich len zrúcaniny právneho štátu. Namiesto boja proti korupcii sa aktívne a masívne na nej zúčastnili a dokonca aj najvyššie politické kruhy boli prepojené s organizovaným zločinom, nie je prehnané ani hovoriť o mafiánskom štáte. Po tragickej vražde novinára Kuciaka sme sa dozvedeli o enormnej miere prepojenosti politických špičiek so skorumpovaným oligarchickým svetom, dokonca aj s podsvetím, ako aj o tom, ako zneužívali na tento účel značnú časť polície, prokuratúry a súdov. Ešte smutnejšie je, že vidíme iba špičku ľadovca, veľká časť osobných prepojení a skutočná miera rozkrádania verejného majetku ostávajú neodhalené. Politika paralyzovala justíciu do takej miery, že tá v najzávažnejších prípadoch korupcie konala v rozpore so svojou skutočnou úlohou: daňové úrady a polícia nič poriadne nevyšetrili zaoberali sa zametávaním chúlostivých prípadov pod koberec, preto tieto prípady sa ani nedostali pred súd. (Často používaná fráza „skutok sa nestal” sa stala príslovím, symbolom nefunkčnosti systému.)

Namiesto zločincov štátne orgány často prenasledovali obete alebo úradníkov, ktorí odhalili škandály, žalovali novinárov, ktorí upozorňovali na zločiny, otravovali ľudí odhaľujúcich škandály, znemožňovali prácu prokurátorov a policajtov. Systém bol postavený na hlavu, zo spravodlivosti sa častokrát stala nespravodlivosť. Obete sa stali obžalovanými (Hedviga Malinová, Rómovia z Moldavy nad Bodvou), mafiáni riadili prokurátorov, sudcov a politikov (viď vzťah medzi Kočnerom, bývalým generálnym prokurátorom Trnkom alebo bývalou štátnou tajomníčkou na ministerstve spravodlivosti Jankovskou) – a dalo by sa ešte dlho pokračovať. To musí skončiť! Je potrebné ukončiť stav, že sú ľudia, ktorí stoja nad zákonom. Obnova právneho štátu a boj proti korupcii sú mimoriadne dôležité, štátne orgány (polícia, prokuratúra a súdy) musia zabezpečiť právnu istotu občanov a rovnosť pred zákonom. Pre nás – pre maďarskú menšinu – je to obzvlášť dôležité. Naše menšinové práva sú bezcenné, ak štát nemôže zaručiť ich dodržiavanie. Uvedomujeme si, že bez zmeny vlády a bez reforiem sa v tejto oblasti nič nezmení.

 

Poľnohospodárstvo, potravinárstvo, rozvoj vidieka

Rozvoj vidieka je pre nás prioritnou oblasťou. Slovensko je stále vidieckou krajinou, situácia sa však nezlepšuje a väčšina dedín stále neponúka perspektívu pre obyvateľov. Platí to najmä pre regióny južného a východného Slovenska. Uvedomujeme si, že v týchto regiónoch sú poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, vodohospodárstvo, ochrana životného prostredia a krajiny a s nich založené služby a spracovateľský priemysel sú najväčšou – a na mnohých miestach jedinou – príležitosťou na zastavenie nepriaznivých procesov. Rozvoj vidieka môže poskytnúť ekonomické a sociálne istoty pre obyvateľov, čo je impulz pre našich voličov aby zotrvali na svojom rodisku, tým plní náš účel a cieľ: prosperovať na našej rodnej zemi ako Maďari.

Chceme aktívne pomáhať farmárom, poľnohospodárskym a potravinárskym zamestnancom a podnikateľom na južnom Slovensku. Našou profesijnou a politickou angažovanosťou chceme vytvoriť udržateľnú, modernú, oproti súčasnému stavu od základov obnovenú krajinu. V súlade s potenciálom týchto oblastí a s plánovanou Spoločnou poľnohospodárskou politikou EÚ po roku 2020, s cieľom podporiť poľnohospodárstvo, potravinársky priemysel a rozvoj vidieka a v súlade so zásadou efektívneho využívania zdrojov EÚ.

 

Životné prostredie

Klimatická kríza – Európska zelená dohoda

Klimatické zmeny môžu mať aj bezpečnostno-politické a demografické následky, čo vyvoláva napätie v jednotlivých komunitách a v celej spoločnosti. Vzdialené vojnové konflikty o zdroje môžu rozpútať ozajsné sťahovanie národov s miliónmi vojnových a klimatických utečencov, čo môže v základoch zmeniť náš svet a každodenný spôsob života. Ľudstvo na to môže včas reagovať zavedením nových technológií, ekologickejším správaním a ekologickým využívaním prírodných zdrojov. EÚ plánuje minúť 100 miliárd EUR na podporu hospodárskych sektorov a regiónov pre podmienky európskej zelenej dohody. K tomu, aby sa stala Európa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom, je nevyhnutné, aby bola jadrová energia zaradená medzi čisté, klimaticky neutrálne a udržateľné zdroje, čo by pre Slovensko mohlo byť kľúčovou strategickou výhodou.

Južné Slovensko si zaslúži špeciálnu pozornosť

Na prvý pohľad sa môže zdať, že južné Slovensko je vo výhode, pretože tu nemáme bane a na nich závislý, znečisťujúci ťažký priemysel. Práve naopak, planina je ideálna pre stavebníctvo, čo zvyšuje aj hustotu priemyslu a obyvateľstva, spôsobujúc nové environmentálne problémy. Úrodná pôda a teplejšie podnebie priťahujú intenzívne, ale nie vždy ekologicky šetrné poľnohospodárske technológie, zatiaľ čo vedľajšie produkty, hnojivá, antibiotiká a pesticídy ohrozujú kvalitu zásob pitnej vody. Pre ochranu pred prudkými dažďami a vnútornými vodami je dôležité udržať vodu v prírode na mieste a obmedziť odtok do morí. Vplyv priemyselného znečisťovania vzduchu a prach z obrovských plôch bez vegetácie je najhorší práve na rovinatom, slabo zalesnenom teréne.

Chceme zmenu režimu aj v oblasti ochrany životného prostredia

Slovensko je na správnej ceste v stanovení cieľov, ale ich realizácia je pomalá, zaostáva za možnosťami. Musíme sa včas pripraviť, po ukončení možnosti čerpania európskych zdrojov nemôžeme uvaliť tieto náklady len na dotknuté firmy, samosprávy a obyvateľov, je potrebná aj solidarita štátu. Na to chceme pripraviť Environmentálny fond, posilniť jeho príjmy a z toho financovať environmentálne ciele. Znížime byrokraciu pri čerpaní dotácií zo štátnych a európskych fondov. V rámci boja proti korupcii budeme uprednostňovať plošné podpory na základe oprávnenosti, vytvoríme jednoduchší a transparentnejší postup verejného obstarávania a zavedieme sankcie pre jeho zlomyseľné marenie.

 

Rozvoj infraštruktúry

V prvom rade treba poznamenať, že za tridsať rokov od zmeny režimu neboli slovenské vlády schopné dokončiť výstavbu ani jednej diaľnice. Ak k tomu prirátame výstavbu rýchlostných ciest, môžeme konštatovať, že rozvoj národnej dopravnej infraštruktúry na Slovensku nebol vyvážený. Zatiaľ čo výstavba na severnom a strednom Slovensku napredovala plnou parou, na juhu sa začala výstavba kratších úsekov, aj to len s veľkým oneskorením. Obchvaty na južnej rýchlostnej ceste R2 v banskobystrickom kraji boli stavané pred 15 rokmi a len v posledných rokoch sa začala výstavba úseku medzi Zvolenom a Lučencom a výstavba južnej rýchlostnej cesty R7 medzi hlavným mestom a Holicami. Je to žalostne málo, je to dôkazom závažnej geografickej diskriminácie a neodôvodneného časového oneskorenia. Situácia je ešte horšia v prípade rozvoja železníc. V južných oblastiach ani len snívať nemôžeme o rozvoji prístavov pozdĺž Dunaja, o zriadení multimodálnych logistických parkov, pohodlnej osobnej a nákladnej doprave – znela vždy odpoveď v posledných troch desaťročiach. Musíme sa odraziť odo dna, musíme nastaviť naše regióny a našu rodnú zem na rozvojovú dráhu! My to urobíme! Dopravnú infraštruktúru na juhu a východe Slovenska budeme rozvíjať rýchlejšie ako doteraz, a k tomu si nájdeme aj partnerov. Efektívne budeme podporovať ekologicky šetrné formy dopravy. Budeme uprednostňovať výstavbu moderných cyklotrás, nezávislých od dopravných ciest, aby chodilo stále viac ľudí na bicykloch do práce, na vinice, do termálnych kúpeľov alebo na výlet do prírody. Po medzinárodnej cyklotrase Eurovelo 6 bicykluje popri domácich aj veľa zahraničných turistov. Bolo by vhodné ju dokončiť po celej dráhe, pretože spája turistické atrakcie v našich regiónoch: termálne kúpaliská, vínne cesty a prírodné bohatstvo.

Diskriminácia našich regiónov, našej rodnej zeme sa musí skončiť aj v oblasti rozvoja infraštruktúry obcí. V južných a východných oblastiach sa uskutočnilo podstatne menej investícií do sieťových infraštruktúr, do vybudovania vodovodov alebo kanalizácie ako v iných regiónoch Slovenska. Keďže spolu s inými krajinami regiónu aj Slovensko môže čerpať prostriedky z Kohézneho fondu EÚ do roku 2027, odteraz rozvoj infraštruktúry v zaostalých regiónoch musí byť absolútnou prioritou!

Dopravnú infraštruktúru 21. storočia aj na juh!

Rozšírenie siete rýchlostných ciest R2 a R7, prepojenie Bratislavy a Košíc južnou trasou, pokračovanie výstavby severnej diaľnice D1 smerom na východ, smerom na Použie a Medzibodrožie – to sú naše hlavné priority. Je tiež veľmi dôležitá úplná rekonštrukcia zdevastovaných štátnych hlavných dopravných ciest I. triedy, garancia bezpečnosti mostov. Rekonštrukcia mostov je kľúčovou otázkou, ale verejné obstarávanie sa musí definovať tak, aby bola zabezpečená 24 hodinovou prácou, pri minimálnom nutnom obmedzení cestnej dopravy. V južných a východných okresoch sa musia bezodkladne postaviť obchvaty okolo miest. Rýchlostná cesta R7 v strede nitrianskeho kraja má obchádzať Nové Zámky z južnej strany, aby zapájala do ekonomiky regióny okolo Komárna, Kolárova, Hurbanova, Štúrova a Želiezoviec, čo je výhodné riešenie aj pre Nové Zámky ako okresné mesto.

 

Cestovný ruch

Jednou z najväčších možností pre rozvoj ekonomiky južného Slovenska je rozvoj služieb cestovného ruchu. Vyžaduje si to však uvedomelú stratégiu, ktorá ešte stále nebola vypracovaná. Toto odvetvie má takmer nevyčerpateľný potenciál, pretože kapitál plynúci do cestovného ruchu neustále rastie a štatistiky ukazujú, že rok čo rok cestuje stále viac ľudí. Je pravdou, že na južnom Slovensku nemáme Tatry, ale je tu veľa pokladov, na ktorých sa dá stavať. Máme Dunaj, máme historické a kultúrne bohatstvo, vynikajúcu kuchyňu, termálne pramene, vinárske regióny, hotely. Naše regióny sú známe výrobou vysoko kvalitných potravín, ale v obchodných reťazcoch sú často uprednostňované zahraničné, lacné a nekvalitné výrobky. Musíme chrániť naše domáce produkty a ich výrobcov, pretože veľkou mieru prispievajú k balíkom zážitkov ponúkaných návštevníkom.

Musíme si uvedomiť, že prilákať k nám turistov nestačí, ale musíme dosiahnuť aby strávili tu viac času, míňali viac peňazí a aby sa neskôr aj vrátili. Vyžaduje si to kvalitné služby a odborníkov, ktorí dokážu správne presadiť najnovšie svetové trendy do domáceho prostredia. Vzdelávanie v oblasti cestovného ruchu na Slovensku ešte nemá tradíciu, existuje len málo skutočne kvalitných inštitúcií, kde záujemcovia môžu získať vedomosti využiteľné v praxi. Bez vybudovania školského systému zabezpečujúceho mladých odborníkov a vedomostnú základňu, nie je možné dosiahnuť dlhodobý úspech. Aj cykloturistika ponúka veľké možnosti pre južné Slovensko, pretože objavením elektrických bicyklov môžeme osloviť ďalšiu dôležitú cieľovú skupinu – starších ľudí. Rozvoj cyklotrás môže zohrávať významnú úlohu pri prepojení jednotlivých turistických atrakcií, ale v súčasnosti na Slovensku je to veľmi zložitý proces.

 

Digitalizácia

Jednou z hlavných výziev súčasnosti je to, aby jednotlivé krajiny a hospodárske subjekty dokázali držať krok s enormným tempom digitalizácie. V prípade Slovenska je to obzvlášť dôležité, pretože naša ekonomika je príliš závislá od automobilového priemyslu, ktorý sa digitalizáciou celkom určite výrazne zmení. Ďalšou dôležitou oblasťou je poľnohospodárstvo, kde je potrebné pripraviť pracovnú silu budúcnosti na požiadavky moderného hospodárenia. Digitalizácia je tiež obrovskou príležitosťou pre rozvoj južných regiónov, keďže južným okresom sa vyhla vlna industrializácie, ale stále rastie dopyt pre podniky poskytujúce digitálne služby.

Štát musí dávať procesu digitalizácie vysokú prioritu, pretože digitalizácia nie je cieľom, ale prostriedkom pre prípravu na očakávané, možno bezprecedentné zmeny v hospodárstve, školstve, kultúre, regionálnom rozvoji, cestovnom ruchu, zdravotníctve, financiách, poľnohospodárstve, životnom prostredí a bezpečnosti. Tento proces musí byť podporený stálym, transparentným systémom finančnej podpory prispôsobeným potrebám každej oblasti s jasne definovanými očakávaniami. Digitalizácia bude mať svojich víťazov aj porazených. Našou hlavnou úlohou je zabezpečiť, aby celá krajina, a najmä južné regióny boli jasne na víťaznej strane.

 

Zahraničná a bezpečnostná politika

História spolupráce siaha až do roku 1335, keď vládcovia regiónu sa dohodli na užšej politickej a obchodnej spolupráci vo Vyšehrade. Názov Vyšehradská štvorka sa však narodila 15. februára 1991 na stretnutí vtedajších hláv štátov Václava Havla, Józsefa Antalla a Lecha Walesu, keď politici deklarovali zámer svojich krajín úzko spolupracovať na ceste k európskej integrácii. Odvtedy sa predstavitelia štyroch krajín pravidelne stretávajú, koordinujú svoje kroky a spolupracujú v dobrovoľnej, neinštitucionalizovanej forme.

Sme presvedčení, že je v záujme Slovenska a Maďarov na Slovensku udržiavať tento konštruktívny a vyvážený vzťah s krajinami V4 na politickej aj odborno-politickej úrovni. Slovensko je jedinou krajinou V4, ktorá priamo susedí so všetkými členmi, a preto je v našom záujme zachovať si dobré vzťahy a uspieť v cezhraničných, prebiehajúcich a nových projektoch. Ďalej, Slovensko je malá krajina, a svoju vyjednávaciu pozíciu v rámci štruktúr Európskej únie a ďalších medzinárodných organizácií môže posilniť ak vystupuje spoločne s ostatnými krajinami. Samozrejme podporujeme, aby naša krajina bola otvorená aj k ostatným členským štátom Európskej únie a spolupracovala s nimi. Vzhľadom na geografickú polohu našej krajiny a historickú minulosť spolupráce krajín V4 však podporujeme pokračovanie tejto neinštitucionalizovanej formy spolupráce.

 

Stiahnutie úplného programu: