Andrej Kiska sa stal prezidentom republiky aj vďaka volebným hlasom tunajších Maďarov. V priebehu jedného roka v prezidentskom paláci zvýšil svoj hlas predovšetkým v prípade stavu v zdravotníctve. Pozoruhodný bol jeho krok, že po začatí svojej funkcie nevymenoval niektorých sudcov Ústavného súdu SR, o ktorých sa domnieval, že nemajú dostatok skúseností na vykonávanie takej zodpovednej práce. Začiatkom tohto roka, pred referendom o rodine avizoval v hlasovaní – trocha prekvapivo - dve ÁNO, a tak aj hlasoval. V zahraničnej politike sa snaží uplatňovať a popularizovať na Slovensku americké stanovisko bez výhrad a vo všetkom, čiže aj v súvislosti s ukrajinskou krízou.
Podpísal novelu zákona o Váhostave, toto mu analytici právom vyčítajú. Svoj plat síce rozdáva odkázaným, ale štátny špeciál využíva aj na rodinné účely, čo je protichodný jav.
V národnostných záležitostiach vlastne zostal nemý počas celého uplynulého roka. Nevyslovil žiadny názor v súvislosti so znížením počtu Maďarov na Slovensku za uplynulých dvadsať rokov o 110 tisíc, ani v súvislosti s ohrozenými málopočetnými školami, ani s dvojjazyčnosťou. Ešte ako kandidát na post prezidenta republiky sa nechal počuť ohľadom Benešových dekrétov v takom zmysle, že ich pokladá za uzavreté, a neotváral by ich.
Za svoju popularitu môže ďakovať aj tomu, že sa vyhýba konfliktom a konfliktným, nejednoznačným témam. Zároveň sa javí k ľuďom oveľa otvorenejší, ako bol jeho predchodca, Ivan Gašparovič, preto je aj obľúbenejší.
Strana maďarskej komunity súhlasí s analytikmi, podľa ktorých voliči nemajú dôvod hanbiť sa za svojho prezidenta, avšak by mal plniť aktívnejšiu spoločenskú úlohu. V národnostných otázkach by mal vo viacerých témach namiesto pštrosej politiky predkladať konkrétne stanoviská.
József Berényi,
predseda SMK